Trvalo udržateľný rozvoj je moderným rámcom stratégie civilizačného rozvoja. Základom je definícia Komisie OSN pre životné prostredie a rozvoj z roku 1987, ktorá považuje rozvoj za udržateľný vtedy, ak napĺňa potreby súčasných generácií, bez ohrozenia možnosti napĺňať potrieb budúcich generácii.
Na Svetovom summite o udržateľnom rozvoji (Johanesburg 2002) bolo zdôraznené, že cieľom je taký rozvoj, ktorý zaisti rovnováhu medzi troma základnými piliermi: environmentálnym, ekonomickým a sociálnym. Potreba udržateľného rozvoja je trvalo naliehavá a je nutné akceptovať skutočnosť, že jej budúci vývoj nemôže jednoducho sledovať doterajší model rozvoja ľudskej spoločnosti.
Udržateľný rozvoj je treba chápať ako normatívnu myšlienku, stálu výzvu podnecujúcu spoločenský proces samoučenia a sebaorganizovania. Pri uskutočňovaní vízie udržateľného rozvoja je okrem prekonávania objektívnych vecných disparit nutné prekonávať taktiež bariéry subjektívnych sociálne psychologických stereotypov. Medzi tieto patria jednak spotrebiteľské návyky a preferencie, jednak presvedčenie o tom, že technokratické a byrokratické štruktúry v spoločnosti zaistia riešenie problémov bez zmeny chovania a postojov jednotlivcov. Snaha jednotlivca dosiahnuť osobný prospech sa musí v najbližšej budúcnosti premeniť na snahu dopomôcť si k tomu rozvíjaním všeobecného blahobytu. Je dobre mať na pamäti, že ak sa spoločnosť v celoeurópskom i celosvetovom meradle nebude prispôsobovať zisťovaným environmetálnym, ekonomickým a sociálnym limitom, môže to ohroziť stabilitu demokratického systému.
Súčasná civilizačná paradigma sa skutočne vyčerpala. Ľudstvo dnes pôsobí dojmom, akoby už len s napätím čakalo, kto a čím sa ju odváži nahradiť. Prevláda však opäť pasívny prístup, ktorý môže byť navyše (vzhľadom na vyššie uvedené hrozby) krajne nebezpečný. Toto váhanie pred spásou by práve tak dobre mohlo byť aj váhaním pred zatratením. (Chmelár, 2003)
Udržateľným trendom v poľnohospodárstve, je hospodárenie minimálne poškodzujúce životné prostredie, produkujúce zdravé potraviny, poskytujúce pracovné príležitosti v regióne, podiaľajúce sa na údržbe krajiny a rozvoji vidieka. Perspektívnym trendom v tomto ohľade sú priame vzťahy medzi poľnohospodármi (pestovateľmi a chovateľmi) a spotrebiteľmi. Spočiatku hlavne pri niektorých potravinách umožňujúcich ich efektívnu finalizáciu priamo na farmách.
Ak máme záujem na smerovaní k trvalej udržateľnosti, je nutné zmeniť hodnotenie toho čo meriame , na meranie toho čo hodnotíme (Chambers, 2001) Indikátormi hodnotenia udržateľnosti vzťahu producent a spotrebiteľ sú: adresnosť, vzájomná vzdialenosť, spolurozhodovanie, spoločné investovanie a zdieľanie rizika. (Hanuš a Ulčak 2000) Rozvíjajúci sa systém ekologického poľnohospodárstva, však prakticky rieši len otázku ekologický nepriaznivých dôsledkov konvenčného poľnohospodárstva a aj pri nedostatočne rozvinutom objeme je čoraz viac orientovaný neudržateľným smerom iniciacia z hora, dotačná závislosť, proexportné zameranie, distribúcia prostredníctvom obchodných reťazcoch, konkurenčný boj, byrokratické zaťaženie atď. Odpoveďou na zmenenú situáciu je hľadanie nových spôsobov výroby i spotreby, multifunkčného hospodárenia a ekologický priaznivého životného štýlu.
V tomto duchu je koncipovaný a vytváraný systém trvalo udržateľného pestovania a odbytu zeleniny AGROKRUH. V žiadnom prípade nemám záujem na konfrontácií s teoretickými, byrokratickými a konformne orientovanými zástancami ekologického poľnohospodárstva. Jediným zámerom je informovať o možnosti a motivovať k začatiu prakticky uplatňovať doteraz známe a akceptované poznatky v smerovaní k trvalej udržateľnosti v medziach existujúcich možností. Dôraz pri tom kladiem na individuálne rozhodnutie a ponúkam možnosti jeho uplatnenia spôsobmi , ktoré sú každému dostupné. Predpokladom je však vedomie hodnoty ako je zdravé životné prostredie, kvalitné potraviny, kvalitné medziľudské vzťahy, kvalitný život na vidieku atď.
Na základe doterajších skúsenosti som koncepciu systému AGROKRUH postavil na rešpektovaní niekoľkých princípov podporujúcich strategické smerovanie k trvalej udržateľnosti.
Základným z nich je princíp subsidiarity, ktorý stanovuje, že problémy je nutné riešiť na čo najnižšej možnej úrovni. V prípade trvalo udržateľného pestovania a odbytu zeleniny je to jednoznačne pestovateľ a spotrebiteľ. Pri formovaní trvalo udržateľných vzťahov medzi nimi som samozrejme vychádzal z ďalších princípov ako sú: Princíp integrácie stanovuje, že aktivity v každom pilieri trvalej udržateľnosti musía prihliadať k dôsledkom v ostatných pilieroch s cieľom nájsť ich vzájomnú rovnováhu. Princíp synergického účinku stanovuje že v prípade variantných riešení by mali byť preferované tie, ktoré vyvolávajú priaznivé priame i vedľajšie efekty v maximálne možnom počte záujmových sfér. Princíp partnerstva stanovuje, že vzťahy medzi environmentálnymi, ekonomickými a sociálnymi subjektami musia byť založené na báze partnerstva a nie na báze rivality. Princíp substitúcie stanovuje že tam kde je to technický možné a ekonomický priechodné by mali byť výrobky a služby poškodzujúce životné prostredie, ekonomické a sociálne podmienky nahradené výrobkami a službami škodiacimi menej alebo vôbec.
Princíp minimalizácie materiálových a energetických vstupov stanovuje, že výrobky a služby by mali byť, všade kde to je už technicky možné a ekonomický priechodné, zaisťované pri čo najmenších nárokoch na materiál a energiu. Trvalo udržateľný poľnohospodársky systém je ekologický a biologický vyvážený, technický realizovateľný, ekonomický sebestačný a sociálne akceptovateľný. (DLOUHÝ, 1994) Inštitucionálne sa interpretácia TUR koncentruje hlavne na zodpovedanie otázky, čo vlastne TUR je? Ciele environmentálnej kvality a environmentálnych aktivít boli definované, boli vypracované politické nástroje na implementáciu TUR, ako aj zásady riadenia. Navzdory tomu počet praktický realizovaných príkladov TUR nezodpovedá ani intenzite na túto tému vedených diskusií a ani dôležitosti tejto otázky.
Systémom AGROKRUH mám ambíciu implementovať ideu TUR do svojej profesie pestovateľa zeleniny a ponúkam možnosť spolupráce každému, kto má o spoluprácu záujem. Ukažku konkrétnej spolupráce a použitia technológie je možné vidieť na Mašekovom mlyne.