Na tejto stránke nájdete informácie o fungovaní systému Agrokruh.
Trvalo udržateľný rozvoj je moderným rámcom stratégie civilizačného rozvoja. Základom je definícia Komisie OSN pre životné prostredie a rozvoj z roku 1987, ktorá považuje rozvoj za udržateľný vtedy, ak napĺňa potreby súčasných generácií, bez ohrozenia možnosti napĺňať potrieb budúcich generácii.
Na Svetovom summite o udržateľnom rozvoji (Johanesburg 2002) bolo zdôraznené, že cieľom je taký rozvoj, ktorý zaisti rovnováhu medzi troma základnými piliermi: environmentálnym, ekonomickým a sociálnym. Potreba udržateľného rozvoja je trvalo naliehavá a je nutné akceptovať skutočnosť, že jej budúci vývoj nemôže jednoducho sledovať doterajší model rozvoja ľudskej spoločnosti.
Udržateľný rozvoj je treba chápať ako normatívnu myšlienku, stálu výzvu podnecujúcu spoločenský proces samoučenia a sebaorganizovania. Pri uskutočňovaní vízie udržateľného rozvoja je okrem prekonávania objektívnych vecných disparit nutné prekonávať taktiež bariéry subjektívnych sociálne psychologických stereotypov. Medzi tieto patria jednak spotrebiteľské návyky a preferencie, jednak presvedčenie o tom, že technokratické a byrokratické štruktúry v spoločnosti zaistia riešenie problémov bez zmeny chovania a postojov jednotlivcov. Snaha jednotlivca dosiahnuť osobný prospech sa musí v najbližšej budúcnosti premeniť na snahu dopomôcť si k tomu rozvíjaním všeobecného blahobytu. Je dobre mať na pamäti, že ak sa spoločnosť v celoeurópskom i celosvetovom meradle nebude prispôsobovať zisťovaným environmetálnym, ekonomickým a sociálnym limitom, môže to ohroziť stabilitu demokratického systému.
Súčasná civilizačná paradigma sa skutočne vyčerpala. Ľudstvo dnes pôsobí dojmom, akoby už len s napätím čakalo, kto a čím sa ju odváži nahradiť. Prevláda však opäť pasívny prístup, ktorý môže byť navyše (vzhľadom na vyššie uvedené hrozby) krajne nebezpečný. Toto váhanie pred spásou by práve tak dobre mohlo byť aj váhaním pred zatratením. (Chmelár, 2003)
Udržateľným trendom v poľnohospodárstve, je hospodárenie minimálne poškodzujúce životné prostredie, produkujúce zdravé potraviny, poskytujúce pracovné príležitosti v regióne, podiaľajúce sa na údržbe krajiny a rozvoji vidieka. Perspektívnym trendom v tomto ohľade sú priame vzťahy medzi poľnohospodármi (pestovateľmi a chovateľmi) a spotrebiteľmi. Spočiatku hlavne pri niektorých potravinách umožňujúcich ich efektívnu finalizáciu priamo na farmách.
Ak máme záujem na smerovaní k trvalej udržateľnosti, je nutné zmeniť hodnotenie toho čo meriame , na meranie toho čo hodnotíme (Chambers, 2001) Indikátormi hodnotenia udržateľnosti vzťahu producent a spotrebiteľ sú: adresnosť, vzájomná vzdialenosť, spolurozhodovanie, spoločné investovanie a zdieľanie rizika. (Hanuš a Ulčak 2000) Rozvíjajúci sa systém ekologického poľnohospodárstva, však prakticky rieši len otázku ekologický nepriaznivých dôsledkov konvenčného poľnohospodárstva a aj pri nedostatočne rozvinutom objeme je čoraz viac orientovaný neudržateľným smerom iniciacia z hora, dotačná závislosť, proexportné zameranie, distribúcia prostredníctvom obchodných reťazcoch, konkurenčný boj, byrokratické zaťaženie atď. Odpoveďou na zmenenú situáciu je hľadanie nových spôsobov výroby i spotreby, multifunkčného hospodárenia a ekologický priaznivého životného štýlu.
V tomto duchu je koncipovaný a vytváraný systém trvalo udržateľného pestovania a odbytu zeleniny AGROKRUH. V žiadnom prípade nemám záujem na konfrontácií s teoretickými, byrokratickými a konformne orientovanými zástancami ekologického poľnohospodárstva. Jediným zámerom je informovať o možnosti a motivovať k začatiu prakticky uplatňovať doteraz známe a akceptované poznatky v smerovaní k trvalej udržateľnosti v medziach existujúcich možností. Dôraz pri tom kladiem na individuálne rozhodnutie a ponúkam možnosti jeho uplatnenia spôsobmi , ktoré sú každému dostupné. Predpokladom je však vedomie hodnoty ako je zdravé životné prostredie, kvalitné potraviny, kvalitné medziľudské vzťahy, kvalitný život na vidieku atď.
Na základe doterajších skúsenosti som koncepciu systému AGROKRUH postavil na rešpektovaní niekoľkých princípov podporujúcich strategické smerovanie k trvalej udržateľnosti.
Základným z nich je princíp subsidiarity, ktorý stanovuje, že problémy je nutné riešiť na čo najnižšej možnej úrovni. V prípade trvalo udržateľného pestovania a odbytu zeleniny je to jednoznačne pestovateľ a spotrebiteľ. Pri formovaní trvalo udržateľných vzťahov medzi nimi som samozrejme vychádzal z ďalších princípov ako sú: Princíp integrácie stanovuje, že aktivity v každom pilieri trvalej udržateľnosti musía prihliadať k dôsledkom v ostatných pilieroch s cieľom nájsť ich vzájomnú rovnováhu. Princíp synergického účinku stanovuje že v prípade variantných riešení by mali byť preferované tie, ktoré vyvolávajú priaznivé priame i vedľajšie efekty v maximálne možnom počte záujmových sfér. Princíp partnerstva stanovuje, že vzťahy medzi environmentálnymi, ekonomickými a sociálnymi subjektami musia byť založené na báze partnerstva a nie na báze rivality. Princíp substitúcie stanovuje že tam kde je to technický možné a ekonomický priechodné by mali byť výrobky a služby poškodzujúce životné prostredie, ekonomické a sociálne podmienky nahradené výrobkami a službami škodiacimi menej alebo vôbec.
Princíp minimalizácie materiálových a energetických vstupov stanovuje, že výrobky a služby by mali byť, všade kde to je už technicky možné a ekonomický priechodné, zaisťované pri čo najmenších nárokoch na materiál a energiu. Trvalo udržateľný poľnohospodársky systém je ekologický a biologický vyvážený, technický realizovateľný, ekonomický sebestačný a sociálne akceptovateľný. (DLOUHÝ, 1994) Inštitucionálne sa interpretácia TUR koncentruje hlavne na zodpovedanie otázky, čo vlastne TUR je? Ciele environmentálnej kvality a environmentálnych aktivít boli definované, boli vypracované politické nástroje na implementáciu TUR, ako aj zásady riadenia. Navzdory tomu počet praktický realizovaných príkladov TUR nezodpovedá ani intenzite na túto tému vedených diskusií a ani dôležitosti tejto otázky.
Systémom AGROKRUH mám ambíciu implementovať ideu TUR do svojej profesie pestovateľa zeleniny a ponúkam možnosť spolupráce každému, kto má o spoluprácu záujem. Ukažku konkrétnej spolupráce a použitia technológie je možné vidieť na Mašekovom mlyne.
Trvalo udržateľný rozvoj ako perspektíva civilizačného rozvoja je isto lákavá téma nekonečných intelektuálskych diskusií, článkov a kníh, ale jeho praktickú podobu si vie predstaviť len málokto. V záujme zamedzenia straty času a energie, ktoré tieto diskusie predstavujú je potrebné aby som definoval niektoré fyzikálne veličiny trvalo udržateľného systému pestovania zeleniny. V prechodnom období konštituovania TUR je aplikácia jeho princípov v zeleninárstve veľmi výhodná z viacerých dôvodov. Trvalo udržateľný rozvoj ako perspektíva civilizačného rozvoja je isto lákavá téma nekonečných intelektuálskych diskusií, článkov a kníh, ale jeho praktickú podobu si vie predstaviť len málokto.
V záujme zamedzenia straty času a energie, ktoré tieto diskusie predstavujú je potrebné aby som definoval niektoré fyzikálne veličiny trvalo udržateľného systému pestovania zeleniny. V prechodnom období konštituovania TUR je aplikácia jeho princípov v zeleninárstve veľmi výhodná z viacerých dôvodov.
Zelenina je spotrebiteľmi považovaná za veľmi žiaduci produkt ekologického poľnohospodárstva, čo znamená hlavne väčšiu istotu odbytu.
Nevyžaduje vysoké investičné náklady na finalizáciu produkcie - produkt je prakticky predajný už na poli. Umožňuje dosahovať z relatívne malej výmery dostatočný finančný príjem čo je veľmi vhodné pre malé rodinné farmy, ako základnej jednotky budúcej siete trvalo udržateľných zeleninárskych fariem. Neurčitosť pojmu relatívne malá výmera a dostatočný finančný príjem vyžaduje pre ďalšie uvažovanie kvantifikáciu. Hlavne v záujme jednoznačnejšieho stanovenia obsahu a rozsahu zmysluplnej diskusie o realizovateľností celého systému.
Za udržateľnú výšku príjmu považujem čiastku 15 000 Sk. mesačne. To znamená, že daňový základ bude predstavovať čiastku 180 000 Sk (12*15 000).
Na stanovenie výdavkov je použité ustanovenie zákona o dani z príjmu ktorý umožňoval v prípade, že si daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, uplatniť výdavky vo výške 60% z príjmov z poľnohospodárskej výroby. Jednoduchým vzťahom z požadovaného čistého ročného príjmu (daňového základu) 180 000 Sk. si vypočítame sumu nákladov 180000/40*60=270 000 Sk Celkový obrat farmy na zaistenie udržateľného príjmu 15 000 Sk/mesiac tak predstavuje čiastku 450 000 Sk (180000+270000=450000)
Na stanovenie potrebnej plochy a požadovaného objemu produkcie zeleniny je použitá odporúčaná spotreba zeleninových druhov na osobu a rok (tabuľka č. 1), stĺpec (b). V súlade s požiadavkou aby trvalo udržateľný rozvoj bol viac príležitosť než obmedzenie je v systéme AGROKRUH umožnené každému záujemcovi o zeleninu v BIOtriede kvality aby si sám vybral z celého sortimentu u nás pestovanej zeleniny požadované množstvo a požadovanom čase. Na tento účel je vypracovaný tzv. kalendár odberu zeleniny, kde je pri každom druhu zeleniny v jednotlivých týždňoch v roku uvedená cena za ktorú je konkrétna zelenina ponúkaná. Tento kalendár má svoje podstatné postavenie v systéme AGROKRUH o čom bude reč neskoršie. V tejto časti ho využívam na stanovenie objemu produkcie a potrebnej plochy tak, že odporúčané množstvo spotreby jednotlivých druhov zeleniny je rovnomerne rozdelené v priebehu celého roku. Kalendár s oberom podľa zdravotníkov.xls
Takýmto spôsobom je získaná hodnota ročnej spotreby zeleniny na osobu vyjadrená v Sk a predstavuje sumu 2762 Sk. Ak požadovaný obrat 450000 Sk vydelíme hodnotou odporúčanej spotreby zeleniny 2726 získame číslo=162,9 čo predstavuje počet ľudí pre ktorých je potrebné vypestovať odporúčané množstvo zeleniny. Zaokrúhlim to na číslo 165. Na stanovenie plochy nám tento údaj poslúži tak, že hodnotu v stĺpci (b) vynásobíme číslom 165 a získame tak objem produkcie konkrétneho druhu zeleniny v kg/rok, stĺpec (c).
V stĺpci (d) sú uvedené priemerné úrody ktoré som dosahoval v priebehu 7 rokov experimentálneho overovania funkčnosti technickej realizovateľnosti systému AGROKRUH. Vydelením hodnoty v stĺpci (c) hodnotou v stĺpci (d) získame údaj o potrebnej výmere plochy pôdy na ktorej je možné pri predpokladanej úrode dopestovať požadovaný objem produkcie stĺpec (e).
Z uvedených predpokladov je možné konštatovať, že na zaistenie udržateľného príjmu 15 000 Sk/mesačne je nutné dosiahnuť tržbu z predaja zeleniny v sume 450000 Sk/ročne, na čo je potrebná plocha 2,0713ha. Keďže zelenina je v podstate široké spektrum botanických druhov s rozdielnou dĺžkou vegetačnej doby prakticky je možné pri uplatnení osevného sledu vyprodukovať požadovaný objem na ploche minimálne 1,397 ha pôdy. Stupeň vierohodnosti týchto údajov je na úrovni kvalifikovaného odhadu. Na stanovenie orientačných bodov však v tomto štádiu diskusie bude dostatočný.
Ing. Ján Šlinský
V tomto popise sú uvedené technické riešenia, ktoré sú odskúšane a ich funkčnosť je garantovaná viac než 3 ročným overovaním činnosti v experimentálnej prevádzke. Systém AGROKRUH je otvorený. V rámci jeho technického realizovania v súčasností pracujem na riešení automatizácie vysádzania priesad, možnosti využitia solárnej energie na pohon a niekoľko prídavných zariadení na reguláciu burín, presné zalievanie, mechanický zber "škodcov" atď.
AGROKRUH je systém špeciálne určený pre aplikáciu princípov trvalej udržateľnosti v pestovaní a distribúcií zeleniny. V tejto oblasti sa dá predpokladať jeho najrýchlejšie uplatnenie a ekonomická rentabilita aj v súčasnej dobe. Koncepčne je mechanizácia poľných prác v systéme AGROKRUH založená na uplatnení mechanizačného prostriedku súhrne označovaného pojmom agromost. Agromosty sú v podstate širokozáberové nosiče náradia tvorené mostovým ramenom, pohybujúcim sa nad obrábanou plochou pôdy po vopred vymedzených koľajových riadkoch, alebo koľajových dráhach. Pozdĺž mostového ramená sa pohybuje zaves náradia, alebo pracovná plošina, ktoré svojimi pracovnými časťami zasahujú do obrábanej pôdy, alebo ošetrovaného porastu. Aplikovanie agromostov je v porovnaní s bežne uplatňovanou mechanizáciou (traktor + náradie) z hľadiska trvalej udržateľnosti výhodné hneď z niekoľkých dôvodov:
Doposiaľ realizované konštrukcie agromostov sú však príliš zložité a nákladné, čo z hľadiska trvalej udržateľnosti nevyhovuje podmienke ekonomickej sebestačnosti. AGROKRUH je modifikáciou agromostu. V plnej miere zachováva prednosti uplatnenia tejto techniky, avšak výrazný zjednodušením konštrukcie sa podarilo znížiť aj cenu v porovnaní s doteraz realizovanými konštrukciami agromostov. Výrazne zjednodušenie konštrukcie je dosiahnuté zmenou tvaru obrábanej parcely a organizácie porastu. AGROKRUH obrába parcely kruhového pôdorysu na ktorých vytvára riadok v tvare špirály, ktorá vzniká kinematickým spojením kruhového pohybu mostového ramena okolo osi v strede parcely s lineárnym pohybom závesu náradia po dĺžke mostového ramena.
AGROKRUH tvoria tieto konštrukčné celky:
Rameno mostu tvorí trubková priehradová zvarovaná konštrukcia trojuholníkového prierezu. Dĺžka ramena mostu je z hľadiska optimálneho pomeru nákladov na konštrukciu a veľkosti obrábanej plochy 18m, priemer obrábanej parcely 36m a plocha 1072 m2.
Pojazdové ústrojenstvo je v tvorené jednoosím podvozkom uloženom na vonkajšom konci ramena mostu. Pohon podvozku zabezpečuje elektromotor s príkonom 0.75 kW cez variator otáčok umožňujúcim plynulú reguláciu rýchlosti pohybu ramena mostu.
Záves náradia je v podstate vozík pohybujúci sa po spodnej časti ramena mostu pomocou valcových nábojov odvaľujúcich sa po jeho spodných pozdlžnikoch.
Centrálny diel je pevne uložený podstavec v strede parcely na ktorom je pripevnené os okolo ktorej sa rameno mostu otáča. Uloženie ramena mostu je na kužeľových ložiskách. Na ose je uložený rozvádzač závlahovej vody, krúžkový elektricky zberač a pevné reťazové koleso pohonu závesu náradia.
Pohonna jednotka (energeticky zdroj) môže byť riešená motoricky, alebo živou silou.
Spodnou časťou ramena mostu je po celej jeho dĺžke vedená valčeková reťaz cez pevne reťazové koleso na ose v strede parcely a voľne sa otáčajúce reťazové koleso uložené na vonkajšom konci ramena mostu. Konce valčekovej reťaze sú pripojené k závesu náradia.
Pohybom ramena mostu sa valčeková reťaz odvaľuje po pevne uloženom reťazovom kolese a ťahá záves náradia. Ten sa pri jednej otáčke ramena mostu, okolo osi v strede parcely posunie na vzdialenosť rovnajúcu sa obvodu použitého reťazového kolesa, pevne uloženého na osi v strede parcely. Výslednicou týchto pohybov je riadok v tvare špirály s maximálne presným rozstupom jej jednotlivých vrstiev. Vďaka takémuto netradičnému riešeniu je možné dosiahnuť veľmi výrazné uľahčenie mnohých fyziky namáhavých pracovných úkonov spojených s pestovaním zeleniny. Medzi overené pracovné operácie patria:
| Dĺžka mostu | 18m |
| Svetelná výška | 0,9m |
| Min. rýchlosť pohybu mosta | 0.075(m.s-1) |
| Max. rýchlosť pohybu mosta | 0.377(m.s-1) |
| Príkon elektromotora pohybu mosta | 0,75 kW |
(pozn. text k obrázkom sa nachádza dole)
Účelom predpestovania zeleninových priesad je dosiahnuť skoré úrody, umožniť pestovanie teplomilných druhov zeleniny aj v chladnejších lokalitách, kde by z priamej sejby zle dozrievali, umožniť pestovanie zelenín s dlhým vegetačným obdobím (zeler), umožniť získať z tej istej plochy pôdy v tom istom roku viac úrod (na poli aspoň dve, v rýchliarniach 4-5) a v neposlednej rade úsporu osiva. Nevýhodou je väčšia prácnosť a tým aj vyššie náklady.
Bežne sa na dosiahnutie silných priesad s bohato rozvinutou sústavou korienkov, využíva rozsadzovanie mladých rastliniek, vypestovaných z hustých výsevov do debničiek. Tieto sa rozsádzajú v štádiu vytvorenia prvého pravého lístočka vo veľkosti "myšacieho uška". Tým sa im zabezpečí väčší priestor, aby sa mohli rovnomerne a rýchlo vyvíjať. Pri rozsádzaní sa vyberú len najsilnejšie rastlinky, ktorým sa skráti hlavný korienok, a tým sa podnieti tvorba bočných korienkov. Nevýhodou rozsádzania je vysoká prácnosť a vysoké nároky na dôsledne vykonávanie tejto činnosti.
Priaznivé dôsledky rozsádzania na rýchly a zdravý vývoj zeleniny a výšku úrody sú natoľko výrazne, že tento spôsob predpestovania sa využíva aj v intenzívnom zeleninárstve. V ekologickom systéme pestovania zeleniny sa rozsádzanie prakticky stáva nevyhnutnou podmienkou, nakoľko silná, zdravá a otužená priesada je prirodzene odolnejšia voči chorobám a škodcom bez "ochrany" pomocou pesticídov. Zníženie prácnosti, pri zachovaní všetkých ostatných výhod rozsádzania, je vlastnosť zakoreňovačov GALAXY. Pri vývoji zakoreňovačov GALAXY som v maximálne možnej miere zohľadňoval princípy trvalej udržateľnosti, čo v praktickom vyjadrení znamená dlhodobú životnosť, 100 % recyklovateľnosť, maximálnu pohodu pre zdravý rast rastlín a minimálne náklady na prevádzku s tým spojenú.
Zakoreňovače GALAXY sú koncipované ako stavebnica umožňujúca vytvoriť si zakoreňovač podľa individualných potrieb a možnosti pestovateľa. Skladá sa z jednotlivých článkov tvaru písmena T , pospájaných do pásu, ktorý sa špiralovite obtočí okolo tvarovej podložky, alebo sa uloží do špeciálne tvarovaných podnosov.
Sú vyrábané v troch veľkostiach
| Malé | 30x30x60 mm |
| Stredné | 50x50x60 mm |
| Veľké | 70x70x80 mm |
Samozrejme, že každý pestovateľ má svoju metódu predpestovania a tým aj požadovanú veľkosť zakoreňovačov pre svoje rastlinky. Uvedený sortiment veľkosti umožňuje použitie zakoreňovačov GALAXY pre všetky druhy predpestovaných ratslín. Vybrať si tak môže každý podľa svojích predstáv a zaručene nebude sklamaný. Nielen že sa znížia náklady v prepočte na jednu priesadu (minimálna životnosť zakoreňovačov GALAXY je 10 rokov) ale využitím nového postupu - tzv. vzdušného zaštipovania korienkov je v zakoreňovačoch GALAXY možné vypestovať bez rozsádzania, rastlinky s neuveriteľne bohatou sústavou korienkov.
Princíp je veľmi jednoduchý, prirodzený a hlavne spoľahlivo fungujúci. Z fyziológie rastlín je známe že zaštipnutím vrcholu korienka dochádza k vytváraniu nových mladých bočných korienkov. Prakticky sa táto skutočnosť využíva pri presádzaní - pikírovaní mladých rastliniek s čím súvisia už hore uvádzané ťažkosti. Tento spôsob sa môže označiť aj ako ručné zaštipovanie korienkov. Aj keď je ľudská ruka najdokonalejší pracovný nástroj, predsa len v porovnaní s jemnou rastlinkou je to príliš hrubý nástroj, a preto sa jemnému zaobchádzaniu musíme naučiť. Nie vždy sa však podarí presne to čo chceme a v prípade pikírovania na to doplácajú rastlinky. Vzdušné zaštipovanie korienkov je jemnejšie pre rastlinku , jednoduchšie pre Vás. Stačí ak zakoreňovač GALAXY uložíte na podložku, z hustého pletiva, ktorá je uložená tak, aby pod ňou mohol voľne prúdiť vzduch a všetko ostatné je už zázrak prírody.
Po vyklíčení semienok, klíčny korienok postupne prerastá objemom pôdy v zakoreňovači až sa dostane na jeho dno. V bežne používaných zakoreňovačoch sa korienok ohne a určitý čas sa otáča po dne zakoreňovača. Na škodu rastlinky i jej pestovateľa. V prípade zakoreňovačov GALAXY ktoré dno nemajú, prerastie tento korienok cez sieťku na podložke a na vzduchu jeho špička uschne. A v tom je ten vtip. Zaschnutím špičky korienka dochádza k tvorbe minimálne dvoch nových bočných korienkov ktoré tak ako pred nimi prvý klíčny, prerastú cez sieťku na podložke, dôjde k zaschnutiu ich špičky a tvorbe nových rozvetvení korienkov.
A tento dej sa neustále opakuje a opakuje a opakuje k všeobecnému prospechu rastlinky a našej spokojnosti, bez námahy a isto
Ing. Ján Šlinský
Na obrázku 1. je schematicky znázornený tento dej v prípade bežných zakoreňovačov a v prípade zakoreňovačov GALAXY so vzdušným zaštipovaním korienkov.
Na obrázku 2. sú rastlinky paradajok vysiatych v rovnakom čase. Prípad (a) je tzv, trhana priesada z riedkeho výsevu bez rozsádzania, prípad (b) je priesada pikírovaná ručne a v prípade (c) je priesada vypestovaná s využitím vzdušného zaštipovania korienkov.
Na obrázku 3 je priesada uhoriek vypestovaných v zakoreňovačoch GALAXY v prípade (a) s využitím vzdušného zaštipovania korienkov a v prípade (b) bez využitia vzdušného zaštipovania korienkov. Bohatosť koreňového systému je veľmi zreteľná a hlavne veľmi prospešná pre bohatosť budúcej úrody ekologický pestovanej zeleniny.
Na obrázku 4 je detail koreňového balíčka sadenice vodového melónu.